Japonskí vedci dosiahli nový svetový rekord v rýchlosti internetu, a to 402 terabitov za sekundu. Výsledok je tak 1,6 miliónkrát rýchlejší než priemerná rýchlosť internetu v USA. Na dosiahnutie tohto výsledku využili komerčne dostupné optické vlákno a kombináciu rôznych technológií. Aj keď sa rýchlosť podarilo dosiahnuť iba v laboratórnych podmienkach, predpokladá sa, že výskum by mohol napomôcť k ďalšiemu rozvoju optickej siete.
Predstavte si, že by ste si mohli stiahnuť celú knižnicu Netflixu za jedinú sekundu. Znie to ako sci-fi? Pre japonských vedcov je to realita. Tím výskumníkov z Národného inštitútu informačných a komunikačných technológií (NICT) v Japonsku nedávno dosiahol neuveriteľný míľnik v rýchlosti internetového pripojenia.
Japonskí vedci stanovili nový svetový rekord v rýchlosti prenosu dát, a to ohromujúcich 402 terabitov za sekundu (Tbps). Pre porovnanie je takéto pripojenie 1,6 miliónkrát rýchlejšie než priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia v USA. Pri takejto rýchlosti by ste mohli stiahnuť asi 12 500 filmov za jedinú sekundu.
Kľúčom k úspechu bolo využitie komerčne dostupného optického vlákna a chytrá kombinácia rôznych technológií. Výskumníci použili všetky prenosové pásma štandardných optických vlákien a nasadili rôzne zosilňovacie technológie. Tým sa im podarilo otvoriť dvere k využitiu predtým nevyužívaných vlnových dĺžok.
NICT vidí v pokroku veľký potenciál pre rozšírenie kapacity optickej komunikačnej infraštruktúry. S rastúcim dopytom po dátových službách by táto technológia mohla v budúcnosti významne prispieť k uspokojeniu čím ďalej tým vyšších nárokov na internetové pripojenie.
Každopádne, než sa táto ohromujúca rýchlosť dostane do našich domovov, bude potrebné prekonať ešte mnoho prekážok. Rekord bol síce dosiahnutý s bežným optickým vláknom, ale za optimálnych laboratórnych podmienok. Preniesť tento úspech do reálneho sveta bude vyžadovať ďalší výskum a zdroje.
Pre porovnanie, priemerná rýchlosť širokopásmového pripojenia v USA v máji 2024 činila 248,27 Mbps pre sťahovanie a 34,23 Mbps pre nahrávanie. Najrýchlejší poskytovateľ, Cox, dosiahol najvyššiu priemernú rýchlosť vo štvrtom štvrťroku 2023. Rozdiel medzi týmito bežnými rýchlosťami a japonským rekordom je teda skutočne astronomický.
Aj keď je cesta k praktickému využitiu novej technológie ešte dlhá, tento prielom nám dáva fascinujúci náhľad do budúcnosti internetu. Kto vie, možno jedného dňa budeme všetci surfovať online rýchlosťou, o ktorej sa nám dnes ani nesníva.
Google sa spojil s Kairos Power a plánuje poháňať svoje dátové centrá malými modulárnymi reaktormi. Cieľom je zabezpečiť 500 MW bezemisnej energie do roku 2030. Ambiciózny plán však čelí technickým aj spoločenským výzvam.
Roboti v školách? Nebojte, učitelia neprídu o prácu. Umelá inteligencia (AI) síce mení vzdelávanie, no podľa odborníkov je stále kľúčová ľudská kreativita a kritické myslenie. Zistite, ako ChatGPT a ďalšie AI nástroje môžu pomôcť študentom, ale aj učiteľom.
Umelá inteligencia píše básne, ale s matematikou má problémy. Prečo ChatGPT a ďalší chatboti nezvládajú ani základné počty? Odhaľujeme príčiny matematických omylov AI, od tokenizácie, ktorá rozbíja čísla na nezrozumiteľné fragmenty, až po štatistický prístup k učeniu, ktorý v matematike zlyháva.
Meta predstavila Orion, nejvyspelejšie AR okuliare na svete. Kombinujú vzhľad bežných okuliarov s možnosťami rozšírenej reality. Vďaka holografickému displeju a integrovanej AI otvárajú nové možnosti interakcie s digitálnym svetom. Okrem toho umožňujú hands-free videohovory, zobrazovanie správ a kontextové informácie v reálnom čase.
Bezpečnosť detí na internete je z veľkej časti zodpovednosťou rodičov. Preto sme pre vás pripravili komplexného sprievodcu ochranou detí na internete. Naučíte sa, ako s nimi otvorene komunikovať o rizikách, nastaviť hranice a chrániť ich súkromie.
Nová štúdia odhalila znepokojujúci fakt, Satelity Starlink od SpaceX, určené na poskytovanie internetu, produkujú rušivé rádiové emisie, ktoré ohrozujú pozorovania vesmíru radioteleskopmi. Emisie z druhej generácie Starlinkov sú až 30-krát silnejšie než u predchádzajúcej generácie a predstavujú pre astronómov vážny problém.